Väčšina z nás sa určite ak nie bojí aspoň obáva stretnutia s medveďom. V nasledujúcich riadkoch si toto zviera, ktoré je považované za šelmu trochu predstavíme ,Je to naozaj tak že by sme sa mali obávať medveďa mi, čí sa medveď bojí skôr nás. V rozličných článkoch sa dozvedáme o tom ako medveď napadol človeka, skúsme si však predstaviť ako by sme sa zachovali, keby niekto neželaný stúpi na náš pozemok alebo sa motá okolo nášho potomka. Myslím, že reakcia medveďa je na mieste a v určitých prípadoch sa človek chova oveľa beštiálnejšie. Takže v tomto príspevku si nielen predstavíme tohto tvora ale si aj ukážeme ako sa takýmto stretom vyhýbať prípadne čo robiť ak už k nejakému bezprostredne príde, tak aby ako sa vraví „aj vlk ostal sýty a koza celá“
Všeobecná charakteristika
Medveď hnedý je veľké, silne stavané zviera. Jeho poznávacím znakom je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Aj keď medzi pohlaviami je minimálny rozdiel v dĺžke tela, samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Končatiny majú zakončené silnými pazúrmi. Medveď hnedý má hustú srsť najčastejšie farby hnedej, ktorá však môže mať odtiene červenej, čiernej či striebristej farby. Populácia medveďa hnedého vďaka svojej ochrane prežila aj na Slovensku. Najpočetnejšie stavy medveďov hnedých sú v lesoch v pohoriach Malej Fatry, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Západných a Vysokých Tatier a Poľany. Na Slovensku sa odhaduje počet medveďov na 700 - 850 jedincov. Niektoré jedince migrujú aj na Moravu a do Poľska. Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chránený druh, súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov. Na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia. Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov.
Medvede vychádzajú z brlohu vo februári až apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Pária sa v máji až júli. V januári vrhne medvedica v brlohu 1 až 3, výnimočne 4 až 5 mláďat. Tie potom zostávajú s medvedicou 1,5 až 2,5 roka. Medveď sa do brlohu na zimný spánok ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Zo spánku sa však občas môže prebudiť. Skutočný počet medveďov hnedých (Ursus arctos) žijúcich na Slovensku nikto nepozná. Pravdepodobne ich však u nás nežije viac ako 800. Najčastejšie sa s medveďmi môžete stretnúť v horách stredného a severného Slovenska a vo Východných Karpatoch. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km2. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac Pozorovať medveďa vo voľnej prírode je pre bežného návštevníka hôr vzácnosťou. Oveľa častejšie narazíte na rôzne pobytové znaky, ako sú napríklad stopy, trus alebo záhryzy na stromoch Medvede si môžu svoje teritóriá vyznačovať záhryzmi na stromoch. Tie si ľahko všimnete podľa odlúpnutej kôry stromu (obyčajne na ihličnatých stromoch vo výške 180 - 220 cm). Keďže sa medvede o toto miesto otierajú, nájdete tam aj chumáče srsti, prípadne stopy po pazúroch. Polámané konáre ovocných stromov, rozhrabané osie hniezda a mraveniská môžu rovnako prezrádzať prítomnosť medveďa.
Najlepšie je stretnutiu s medveďom predchádza
Asi každému z nás, čo radi trávime čas v prírode, pri predstave blízkeho stretnutia s medveďom naskočí husia koža. Je to pochopiteľné, veď ide o najväčšiu u nás žijúcu šelmu. Akékoľvek stretnutie s medveďom nesie v sebe prvok rizika, ktoré je však vo všeobecnosti oveľa menšie, ako si väčšina ľudí myslí. Z miliónov ľudí, ktorí žijú, pracujú alebo dovolenkujú v Slovenských horách, býva do desať zranených medveďom ročne. Najmenej za posledných 100 rokov nepoznáme záznam, že by bol človek na Slovensku zabitý medveďom a doposiaľ nie je známy prípad predačného útoku (keď medveď považuje človeka za svoju korisť).
Šanca stretnúť sa s medveďom, ak budete chodiť len po vyznačených chodníkoch je pomerne nízka, ale nie je vylúčená. Väčšina medveďov sa vyhne miestam alebo hodinám s frekventovaným pohybom ľudí. Avšak zvážnica či chodník poskytuje aj medveďom ľahšiu cestu a preto občas kráčajú po nich. Väčšinou tak robia v noci, nadránom alebo večer, takže ak ste medzi prvými či poslednými v horách, šanca stretnúť medveďa je vtedy väčšia. Smeti ponechané na ohnisku či pri odpočívadle lákajú medvede, tak ako aj iné zvieratá. Inokedy potrebujú prejsť cez hrebene alebo doliny, kadiaľ vedie turistický chodník. V niektorých lokalitách je poľovníkmi umiestnené krmivo pre zver (s lákavou potravou aj pre medvede) nevhodne blízko turistického chodníka. Dávajte si pozor aj v okolí prirodzených zdrojov potravy (maliny, čučoriedky, atd.).
Medvede sa vám spravidla vyhnú, keď o vás vedia, avšak nemusia vás zaregistrovať napríklad v hustom poraste, v hmle, pri potoku, alebo ak idete proti vetru. Vtedy upozornite na svoju prítomnosť vopred a to hlasným rozprávaním, spievaním, pískaním, tlieskaním alebo inak. Existujú zvončeky proti medveďom ("Bear bells"), ktoré sa dávajú na ruksak alebo oblečenie, tie však nemusia byť vždy postačujúce. Ak sa držíte v skupine, medveď má väčšiu šancu vás zaregistrovať a odísť.
Je možno paradoxom, že pre mnohých turistov je šanca stretnúť medveďa väčšia priamo pri hoteli alebo chate ako na túre. Pachy z jedla a odpadky sú silným lákadlom pre medveďa aj iné zvieratá, niekedy vyhľadávajú potravu v okolí ľudských obydlí, najmä v blízkosti lesa. Pohľad na kŕmiace sa medvieďatá môže byť pekný a neraz privádza ľudí do pokušenia ich kŕmiť, s úmyslom vidieť a fotiť ich zblízka. Tieto medvede však nie sú krotké a ich správanie sa môže zmeniť na agresívne – ľudia boli zranení jedincami, ktoré si zvykli očakávať potravu od človeka a stratili plachosť. Preto sa nikdy nepribližujte ani nekŕmte medvede, aj keď sa zdajú byť pokojné.
Ako sa správať pri stretnutí s medveďom
Medveď napadne človeka len výnimočne, najčastejšie keď:
- je poranený (pri poľovačke, dopravných nehodách)
- zvyknutý na ľudskú potravu, odpadky a stratil prirodzenú plachosť
- nemá možnosť úniku
- je pri koristi
- je medvedica s mláďatami a dostali ste sa príliš blízko
Tieto situácie neznamenajú, že na vás medveď jednoznačne zaútočí. Mnohým konfliktom sa dá účinne predchádzať. Vaše správanie pri stretnutí s medveďom by ste mali prispôsobiť situácii, v ktorej sa nachádzate.
Takže niekoľko rád:
- Ak je medveď vzdialený viac ako 100 m a nepribližuje sa rýchlo smerom k vám, môžete ho pokojne pozorovať.
- Ak je medveď bližšie ako 100 m a približuje sa smerom k vám, je potrebné ustúpiť a pomaly odchádzať. Môžete pritom na seba upozorniť hlasom, ale nekričte. Nikdy neutekajte!
- Ak sa s medveďom stretnete na vzdialenosť niekoľkých metrov, postupujte ako v predchádzajúcom prípade. Snažte sa však odvrátiť pohľad bokom od medveďa. Ten si môže myslieť, že ste ho ešte nezaregistrovali a pokúsi sa uniknúť. Priamy pohľad do očí môže naopak vyprovokovať útok.
- Ak už medveď zaútočil, zostaňte ležať na zemi tak, aby ste si nohami chránili brucho a rukami držali krk za hlavou. Nehýbte sa a zotrvajte v tejto polohe, kým medveď definitívne neodíde.
- Ak stretnete synantropného medveďa (spoznáte ho podľa toho, že sa pohybuje v blízkosti turistických zariadení, živí sa odpadkami a pod.), nepribližujte sa, nesnažte sa medveďa prikrmovať a čo najrýchlejšie odíďte. Ak vás prenasleduje, odhoďte nejakú vec (napríklad ruksak), ktorá môže medveďa zaujať a zdržať. Na prítomnosť synantropného medveďa upozornite organizáciu štátnej ochrany prírody.
