Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovensého raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teplory sú 4-6 ˚C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy. Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1266 m n.m.) a Havrania skala (1157 m n.m.). Najnižšie miesto je v bode, kde Hornád opúšťa park - 466 m n.m.
Významné vrcholy
Predná hoľa (1545 m n.m.) ,Ondrejisko (1270 m n.m.),Človečia hlava (1269 m n.m.),Hanisková (1164 m n.m.),Havrania skala ( 1153 m n.m.),Vahan (1139 m n.m.),Popová (1099 m n.m.),Barbolica (1013 m n.m.)
Kaňony, tiesňavy, rokliny, doliny
Biela dolina-Piecky, Čierna dolina, Kláštorská roklina, Kyseľ, Malý Sokol, Prielom Hornádu, Sokolia dolina, Stratenský kaňon, Suchá Belá, Veľký Sokol, Tiesňavy, Zadná diera, Zejmarská roklina, Zelená roklina
V roklinách a tiesňavách Slovenského raja je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekoľko desiatok metrov. Medzi najznámejšie a najkrajšie patria: Korytový vodopád ,Misové vodopády ,Obrovský vodopád ,Okienkový vodopád ,Terasový vodopád,Veľký vodopád ,Závojový vodopád
V Slovenskom raji je bohato vyvinutý podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná. Ďalšími známejšími jaskyňami sú: Medvedia jaskyňa ,Čertova jaskyňa,Duffart ,Kláštorská jaskyňa ,Dlhá jaskyňa ,Jaskyňa nad Košiarom,Jaskyňa na Skale ,Kešelova diera ,Ružová jaskyňa ,Vlčia jaskyňa
Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín. V Slovenskom raji nájdeme vlka , rysa , líšku , lesnú kunu , orla skalného , jastraba , myšiaka hôrneho a severského , viacero druhov sokolov , ale aj v roku 1963 umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského. V potokoch a vodných nádržiach žijú rôzne pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový, rak riečny, salamandra škvrnitá a iné.V kaňonoch a tiesňavách sa zachovali pôvodné zmiešané lesy, v chladných roklinách rastie tis obyčajný. Na skalách a bralách rastú rôzne teplomilné rastliny, na lúkach lúčne a v roklinách a tiesňavách nájdeme aj chladnomilné druhy rastlín.
Medzi obľúbené turistkické oblasti patria najmä Prielom Hornádu,Suchá Belá,Tomášovský výhľad,Veľký Sokol,Kláštorská roklina a mnoho iných
Tomášovský výhľad – je skalná galéria v južnom svahu Ludmanky s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry. Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa nachádza jaskyňa "Michalovadžura".Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8.10.1938 A.Brnčal, A.Huba a E.Leschinský. Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov.
Suchá Belá – je jedna z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny Glac. Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do Veľkej Bielej vody ústí priamo v stredisku Podlesok.
História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M.Rótha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník. V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957.
zdroj:www.wikipedia.org,www.slovenskyraj.sk